Záhada chybějícího etanového oceánu na Saturnově největším měsíci Titanu může být vysvětlena částicemi prašného smogu zvanými "smust", tvrdí americký fyzik.

Planetární geologové byli přesvědčeni, že veškerý pevný povrch Titanu je zaplaven oceánem tekutého etanu o hloubce jednoho kilometru. To bylo předtím, než sonda Huygens Evropské vesmírné agentury přistála v roce 2005 na Titanu a objevila povrch pokrytý materiálem podobným písku – ne tekutým etanem. Poslední výpočty Donalda Huntena z University of Arizona v USA naznačují, že etan vzniklý v nižších vrstvách atmosféry Titanu se neshromažďuje v tekuté formě, ale kondenzuje do hustého smogu, který halí povrch měsíce. .

Vedcom z Kalifornskej univerzity v Berkeley sa podarilo vyvinúť umelé oko za použitia technológie 3D polymérnych materiálov. Na čele s Lukom Lee sa vedecký tím nechal inšpirovať stavbou oka hmyzu či iných článkonožcov. Na rozdiel od oka človeka a ostatných stavovcov má hmyz oko zložené, tj. v oku nie je prítomná len jedna šošovka, ale množstvo malých očiek nazývaných omatídiá. Tieto očká sú na povrchu tvorené šošovkou hexagonálneho (šesťuholníkového) tvaru. Hmyz vďaka nim vidí predmet ako mozaikovitý obraz svetlejších a tmavších škvŕn a je schopný vidieť celý priestor okolo seba, tj. má zorné pole až 360°, zatiaľ čo zorné pole človeka je len 180°.

V tomto roku sa Ig Nobelova cena udeľovala v Sanders Theatre na Harvardskej univerzite v Massachusetts 6. októbra (října), a to už po 15-ty krát. V minulom článku Aké nezmysly dokážu vedci vymyslieť.. (aneb Ig Nobelova cena) sme písali o tom, čo je to za ocenenie a spomenuli sme niektoré z vedeckých výskumov, ktoré získali Ig Nobelovu cenu za minulé roky. Ig cenou sú oceňované tie najbláznivejšie a najoriginálnejšie výskumy z oblasti vedy, medicíny či techniky. Zmyslom ceny je najskôr sa zasmiať nad tým, čo všetko sú vedci schopní skúmať, no potom sa i zamyslieť nad daným výskumom - nie vždy je to až taký nezmysel, ako sa nám na prvý pohľad zdá...

Ig Nobelovou cena, to je ocenenie každoročne udeľované najoriginálnejším a najbláznivejším prácam alebo objavom. Väčšinu z nás najskôr svojou témou rozosmejú a považujeme dotyčného výskumníka za blázna alebo za človeka, ktorý sa musí naozaj nudiť, keď sa zaoberá takými hlúposťami. . . ako napríklad :
- vplyv country hudby na počet samovrážd, špáranie sa v nose u mládeže alebo 17- ročný výskum toho, ako naliať čaj z kanvice, aby sa nevylial a minúť pritom 700 000 $.